Kde nikto nepočúva
Pozemný prijímač počuje lietadlá na niekoľko stoviek kilometrov. Nad oceánmi, púšťami alebo tajgou to znamená hodiny ticha. Riadenie letovej prevádzky má ten istý problém uprostred Atlantiku: radar tam nie je, lietadlá hlásia polohu cez satelitné spojenie a riadiaci ich držia oveľa ďalej od seba než nad pevninou.
Od 11. augusta lietadlo, ktorého cieľ poznáme, na našej mape letí k nemu ďalej. Je nakreslené ako obrys, nemá telemetriu a v jeho detaile stojí výslovne, že poloha je odhad. Ráno 1. októbra bolo takých duchov naraz 2 515.
Nie každé lietadlo, ktoré stíchne, sa stane duchom. Musí byť v cestovnom lete, vysoko a rýchlo, s cieľom, ktorému veríme. Lietadlo, ktoré zmizne pri klesaní, je pár minút od pristátia, a kresliť ho ďalej v cestovnej výške by bola lož.
Rovná čiara nestačí
Najkratšia cesta po zemeguli je len východisko. Skutočné lety sledujú trate a trate sa menia: severoatlantické trate sa kreslia každý deň nanovo podľa dýzového prúdu, a preto je cesta na východ zvyčajne asi o hodinu kratšia ako cesta späť. Skutočné lietadlo môže byť stovky kilometrov od „ideálnej“ čiary.
Duch sa preto učí z našej vlastnej histórie. Pre každú trasu si pamätáme, kde sa lietadlá za posledné týždne vracali do dosahu našich antén, a duch mieri k tej bráne. V jeho detaile stojí, z koľkých preletov sa koridor naučil a ako veľmi sa brána líši, a keď trasa ešte naučená nie je, povie rovno, že duch letí po ortodróme.
To isté platí pre prerušovanú čiaru, ktorá na mape vedie od lietadla k cieľu. Dlho viedla najkratšou cestou po zemeguli a tu sme sa nachytali. Na Facebooku nás niekto upozornil na let airBalticu z Nice do Rigy: čiara viedla rovno cez Kaliningrad, nad ktorým letecká spoločnosť z Európskej únie lietať nesmie. A mal pravdu. Skutočné lietadlo ho obletí, zvyčajne z východnej strany, nad Litvou.
Teraz zvyšok trasy vychádza z toho, ako sa tá istá trasa naozaj lietala v posledných týždňoch. Kreslíme trať, ktorou niektoré lietadlo naozaj preletelo, nikdy priemer: spriemerujte let, ktorý obletí Kaliningrad zľava, s letom, ktorý ho obletí sprava, a dostanete čiaru rovno cez neho. Vybraná trať sa potom napojí na miesto, kde je lietadlo práve teraz. Keď trasu ešte nikto neletel, kreslíme najkratšiu cestu, ktorá obchádza krajiny uzavreté pre danú leteckú spoločnosť: Rusko a Bielorusko pre európske, britské alebo americké spoločnosti, pre ruské a bieloruské naopak veľkú časť Európy a Severnej Ameriky a Ukrajinu pre všetkých. Vychádza to z obmedzení, ktoré sú verejne známe.
Zmerali sme to na pätnástich trasách, 158 letoch. V polovici každého letu sme nechali odhad nakresliť zvyšok a porovnali ho s tým, kam lietadlo naozaj letelo. Priemerná chyba klesla zo 171 kilometrov na 32. Finnair z Helsínk do Tokia, ktorý Rusko obletí buď cez pól, alebo južnou trasou, sa zlepšil zo 167 na 17 kilometrov a JAL z Londýna do Tokia z 328 na 36. Predtým 37 percent odhadov viedlo cez krajinu, kam letecká spoločnosť nesmie; teraz ani jeden. Nad Atlantikom, kde sa trate každý deň kreslia nanovo, je nový odhad len asi taký dobrý ako najkratšia cesta. A čiara zostáva prerušovaná: je to odhad z predchádzajúcich letov, nie letový plán.
Duch sa nesmie pretvarovať
Duch žije počas celého letu, do očakávaného príletu plus rezerva na protivietor a vyčkávanie. Nikdy nie je starší než posledné skutočné meranie: len čo lietadlo zachytí ktorákoľvek anténa, duch zmizne a mapa ukazuje nameranú polohu.
Ak si nie sme istí, kam lietadlo letí, duch sa vôbec nenakreslí. Duch tiež nikdy nevytlačí z mapy namerané lietadlo: keď je lietadiel na kreslenie priveľa, ustúpia ako prví duchovia.
Mysleli sme aj na deň, keď sa niečo pokazí. Keď stíchne jedna veľká stanica, stíchnu stovky lietadiel v jednom regióne, no stále letia, takže ich prevezmú duchovia. Keď vypadne celý jeden prúd našich dát a naraz stíchne veľká časť celej mapy, duchovia sa neobjavia: zakryli by výpadok. Vtedy je pravdou prázdne miesto na mape.
A duch zostane bledý, aj keď si lietadlá zafarbíte podľa výšky. Duch v cestovnej hladine dostane farbu svojej výšky, ale obrys mu zostane vybledený, takže sa nikdy nevydáva za skutočný záznam.
Duchovia na stojiskách a cestou k nim
Tá istá otázka prišla aj na zemi. Po zaparkovaní posádky vypnú odpovedač a lietadlo zmizne zo všetkých prijímačov, hoci tam stále stojí. Teraz ho na stojisku necháme niekoľko dní, s popisom, ako dlho tam stojí alebo kedy sme ho videli naposledy. Netvrdíme, že tam určite je. Tvrdíme, kedy sme ho počuli naposledy.
Keď sme predĺžili, ako dlho zaparkované lietadlá držíme, najväčšie skoky prišli na letiskách všeobecného letectva a v nákladných uzloch, tam, kde lietadlá čakajú celé dni.
Prvého októbra pristála v Prahe A380 Emirates a toto nestačilo. Najväčšie dopravné lietadlo sveta je tam zakaždým udalosť a sledovalo ho veľa ľudí. Pri rolovaní, takmer krokom a kúsok pred stojiskom, stíchlo a v 3D zmizlo. A s ním aj to najkrajšie: ako k nemu prídu schody, cisterna a vozíky s batožinou.
Na skutočnom letisku sa stojiská plánujú vopred. Letisko vie, ktoré lietadlo prilieta, aké je veľké, ktorá letecká spoločnosť ho prevádzkuje a kam letí ďalej, a pridelí mu stojisko, ktoré mu zodpovedá. Posádka tam doroluje, zastaví na čiare a odpovedač by sa mal vypnúť až potom. Niekedy sa však vypne skôr, keď sa lietadlo ešte hýbe. A niekedy ho stratíme my: lietadlo na zemi je nízko a medzi ním a našimi anténami stoja hangáre, terminál alebo kopec.
Doteraz také lietadlo jednoducho zmizlo. Vymysleli sme preto, ako ho doviesť do cieľa. Odhadneme, kam najpravdepodobnejšie smeruje: na voľné stojisko neďaleko, na ktoré sa lietadlo jeho veľkosti naozaj zmestí, pretože A380 nezaparkuje na stojisku pre regionálny turbovrtuľový stroj. Tam, kde smieme čítať odletovú tabuľu letiska, pomôže aj tá. Lietadlo, ktoré práve pristálo, čoskoro letí ďalej a gate jeho ďalšieho odletu prezradí, na ktorom stojisku bude čakať. V 3D ho potom dovezieme po rolovacích dráhach na to stojisko, zastaví a prídu k nemu pozemné vozidlá ako ku každému inému lietadlu.
Je to odhad a tak ho aj označujeme: pri lietadle stojí, že jeho stojisko je vypočítané, nie namerané. Ak na to miesto zaroluje iné lietadlo, ktoré počujeme, náš odhad ustúpi a lietadlo, ktoré sme tam doviezli, zmizne. Skutočné meranie vyhráva vždy.
Ďalší krok už beží. Lietadlá, ktoré smerujú na dané stojisko, jazdia zvyčajne po niekoľkých rovnakých cestách: z tej istej dráhy k tomu istému nástupnému mostu rolujú zakaždým skoro rovnako. Z lietadiel, ktoré sme počuli celou cestou, sa učíme, ktoré cesty k jednotlivým stojiskám naozaj vedú, aby sme mlčiace lietadlá mohli viesť tou najčastejšou. A tam, kde nám odletová tabuľa prezradí gate, chceme lietadlo doviezť k jeho gatu, aj keby sme po pristátí nepočuli od neho jediný signál.
V Teterboro, kde súkromné tryskáče čakajú na svojich cestujúcich, vyskočil počet lietadiel na stojiskách z 28 na 76.