Dron sa predstaví
Lietadlo na mape má odpovedač, ktorý hovorí, kto je a kam letí. Drony dlho nemali nič podobné. Od januára 2024 však Európska únia vyžaduje, aby dron s označením triedy C1 až C3 počas letu vysielal svoju identitu a polohu. Volá sa to Remote ID a v Spojených štátoch platí podobné pravidlo od marca toho istého roka.
Nejde to cez žiadnu zvláštnu sieť. Dron používa Bluetooth alebo Wi-Fi, rádiá, ktoré každý nosí vo vrecku, a zhruba raz za sekundu hovorí: toto je moje sériové číslo, toto registračné číslo môjho prevádzkovateľa, tu som, takto vysoko, takto rýchlo, týmto smerom. A tu stojí pilot, alebo odtiaľto som vzlietol.
Počuje ho mobil pri plote aj prijímač na streche. Len nie zďaleka: Bluetooth nie je rádio na desiatky kilometrov. Kto chce vidieť drony nad svojou obcou, potrebuje anténu nablízku.
Spôsobov vysielania je však viac. Technická norma pozná štyri: starší Bluetooth 4, Bluetooth 5 s dlhým dosahom, Wi-Fi beacon a Wi-Fi NAN. Európska norma neuznáva starší Bluetooth ako jedinú cestu, takže prijímač, ktorý počúva iba ten, môže dron úplne minúť, aj keď letí priamo nad ním. Preto ten náš vie počúvať na všetkých štyroch.
Malý počítač pri okne
Prijímač je Raspberry Pi, počítač veľkosti balíčka kariet. Bluetooth má zabudovaný. Väčšina dronov v Európe však vysiela cez Wi-Fi alebo Bluetooth 5 s dlhým dosahom, preto sa pridáva jeden USB adaptér Wi-Fi; bez neho stanica počuje iba Bluetooth, no môže začať hneď a adaptér dostať neskôr.
Softvér prijímača sme napísali sami, podľa normy, a inštaluje sa jedným príkazom. Hneď po inštalácii povie, čo váš hardvér naozaj zvládne: akú verziu Bluetooth máte, či zvláda dlhý dosah, na ktorých pásmach počúva adaptér Wi-Fi. Väčšina ľudí to o svojom počítači nevie, a ani nemusí.
Mysleli sme aj na veci, ktoré s dronmi nesúvisia. Rozhranie, cez ktoré je počítač pripojený na internet, prijímač nikdy neprepína ani nepreladí, takže si nikto neodreže vlastné pripojenie. Ak na tom istom počítači už beží iný program na drony, ten náš sa s ním o rádio nebije, počúva vedľa neho. A vo vlastných záznamoch nemá sériové číslo ani polohu dronu, iba počty a časy.
Či prijímač počúva dobre, ukazuje pult. Zdravie prijímača povie slovami, či stanica práve počuje drony, len počúva, alebo stíchla. Ticho samo osebe nie je porucha, drony nelietajú stále. Pult preto porovnáva dnešné ticho s tým, aké dlhé bývajú počas týždňa medzery medzi letmi, a až keď je nezvyčajne dlhé, povie, že stanica stíchla. Stanica, ktorá je offline, sa ukazuje zvlášť, aby sa nezamieňala s tým, že nikto nelieta.
Vedľa je týždeň v číslach: lety po dňoch, hodiny, kedy ľudia lietajú, a koľko správ prišlo ktorou rádiovou cestou v každý deň. Tam vidno, či sa adaptér Wi-Fi oplatil.
Pult, ktorý vidíte len vy
Čokoľvek stanica zachytí, na map.flights vidí iba jej majiteľ. Nie ostatní používatelia, nie návštevníci mapy. Nič o dronoch nejde na verejnosť: žiadna mapa, žiadne sériové číslo, žiadna poloha. Majiteľ vidí všetko, pretože to dekódoval jeho vlastný prijímač, a len to: keď ten istý dron počuje iná stanica, jej záznam sa do majiteľovho pohľadu nikdy nedostane.
Navrchu je Práve teraz, 3D mapa dronov, ktoré stanica počula za posledné dve minúty. Každý visí vo svojej výške na tenkých šnúrach k zemi, takže je hneď jasné, nad ktorým miestom letí a ako vysoko. Pilota kreslíme ako špendlík s krúžkom okolo a medzi ním a dronom vedie čiara s odmeranou vzdialenosťou. Drony počuté pred hodinami zostanú na mape ako bodka na poslednej polohe, zafarbená podľa toho, ako dávno to bolo.
Pod tým sú lety dňa: koľko ich bolo, koľko rôznych dronov, najvyšší a najdlhší let a časová os, na ktorej má každý dron vlastnú farbu. Tlačidlo Prehrať celý deň spustí všetky lety dňa naraz v jednej 3D scéne, desaťkrát, šesťdesiatkrát alebo tristokrát rýchlejšie. Ticho medzi letmi sa preskočí, takže celý deň nad stanicou prebehne za pár minút, a keď leteli dva drony naraz, každý odletí vo vlastnej farbe.
Zo sériového čísla vieme určiť výrobcu. Model z neho nehádame: neexistuje verejná tabuľka s jasnou licenciou, ktorá by to povedala, takže pri drone ukazujeme iba to, čo o sebe sám vyslal.
Stanica môže aj zmeniť majiteľa. Nový majiteľ potom vidí iba to, čo zachytila od chvíle, keď sa stala jeho; lety predchádzajúceho majiteľa zostanú skryté. A nie každý záznam je skutočný let. Taký, ktorý by žiadny skutočný dron nezvládol, s výškou skáčucou rýchlejšie, než dokáže stúpať akákoľvek multikoptéra, alebo s krúžením dookola dlhšie, než vydrží batéria, je na pulte označený ako nepravdepodobný a do rekordov dňa sa nepočíta. Nič sa nemaže.
Jeden let do detailu
Kliknite na let a otvorí sa na vlastnej stránke: trať v 3D so závesom k zemi, prehrávač a okamihy letu. Vzlet, najvyšší bod, najrýchlejší úsek, miesto najďalej od pilota a koniec záznamu. Klávesy 1 až 5 k nim kameru prenesú rovno. Pozastavený let si pamätá čas vo svojej adrese, takže uložený odkaz nabudúce otvorí presne tú sekundu.
Pod mapou je barogram, výška nad terénom počas celého letu, s prerušovanou čiarou vo výške 120 metrov. To je hranica otvorenej kategórie, v ktorej lieta väčšina dronov. Je tam iba pre orientáciu: v inej kategórii alebo nad vysokou prekážkou smie dron aj vyššie a stanica to z vysielania nespozná. Preto tá čiara na našom pulte nikoho z ničoho neobviňuje.
Dron hlási viac ako jednu výšku a žiadna z nich nie je výška nad zemou pod ním. Tú z GPS meria od matematického tvaru Zeme, barometrická sa posúva s počasím a poslednú počíta od miesta, odkiaľ vzlietol. Nad kopcom sa ktorákoľvek z nich môže mýliť o desiatky metrov. Výšku nad terénom preto počítame z vlastného výškového modelu krajiny a hlásenú kreslíme vedľa ako tenkú čiaru. Nikdy ich nemiešame.
Trať sa dá zobraziť aj ako bodky jednotlivých správ, zafarbené podľa výšky nad terénom alebo podľa rýchlosti. Je na nich vidno, kde správy chýbali, kde dron visel na jednom mieste a kde zrýchlil. A kamera môže dron sledovať, letieť za ním alebo sa pozerať očami pilota, zdola z miesta, kde stál, smerom k dronu.
Celý deň nad vašou stanicou prebehne za pár minút: ticho medzi letmi sa preskočí a drony, ktoré leteli naraz, odletia každý vo vlastnej farbe.