Kolesá na dráhe, motory nad ňou
Skutočné dopravné lietadlo sa zeme dotýka iba pneumatikami. Všetko ostatné visí vo vzduchu a pri dnešných úzkotrupých lietadlách je to tesné: obrovské motory sa pod krídlo ledva zmestia a medzi gondolou a betónom zostáva málo miesta.
V 3D to dlho neplatilo. Pri 36 typoch prúdových lietadiel vyšli gondoly motorov o 20 až 65 percent hrubšie, než by mali byť, a pri 35 typoch siahal motor alebo vrtuľa nižšie ako kolesá. Lietadlo sa potom opieralo o to, čo bolo najnižšie. Boeing 757 sa opieral o motory, ktoré by sa zaborili 27 centimetrov do betónu, a hlavné kolesá mu zostávali vo vzduchu.
Dnes gondoly zodpovedajú skutočnému priemeru motora s presnosťou na päť percent. Pri A350 sa zmenšili zo 4,46 na 3,70 metra, pri Embraeri 190 z 2,21 na 1,80 metra a 58 typov dostalo dlhšie nohy podvozku. Pod motorom A320neo je teraz 37 centimetrov vzduchu, pod motorom 757 43 a pod motorom A350 61.
Overujeme to na každom type s detailným modelom, na detailnom modeli aj na tom do diaľky. Spodok kolies sedí na povrchu dráhy s presnosťou na dva centimetre, aj keď lietadlo dosadá s nosom mierne hore. Sedí aj celé lietadlo: od kolies po vrchol smerovky sa model od výšky skutočného líši nanajvýš o 0,6 percenta. Platí to teda na stojisku, v okamihu dosadnutia aj pri rozjazde.
Spojlery pri dosadnutí
V okamihu, keď sa hlavné kolesá skutočného dopravného lietadla dotknú dráhy, vyklopí sa na hornej strane oboch krídel rad panelov. Spojlery zrušia vztlak, pritlačia lietadlo na kolesá, aby brzdy mali s čím pracovať, a samy pridajú odpor. Zostanú hore, kým lietadlo nespomalí a neodbočí z dráhy. Pri prerušenom vzlete sa vyklopia tiež; pri dotyku a vzlete zostanú dole.
Žiadne lietadlo nikomu nehlási, či má spojlery vysunuté, preto ich kreslíme podľa toho, čo lietadlo robí: zdvihnú sa, keď dáta ukážu, že je naozaj na dráhe na kolesách a brzdí. Koľko panelov vidíte, závisí od typu, rovnako ako v skutočnosti. A320 ich má päť na krídlo, Boeing 737 šesť, 777 a 787 sedem a A380 osem. Panely sedia na skutočnom krídle každého modelu, nikdy nie zarezané do trupu alebo motora, a pod každým zdvihnutým je tmavá škára. Dostane ich aj jednoduchší model do diaľky.
Dáta tu vedia zavádzať a s tým sme počítali. Rozjazd vyzerá na chvíľu presne ako dobeh po pristátí: lietadlo na dráhe vo veľkej rýchlosti. Spojlery preto čakajú na skutočné spomaľovanie a v našej skúšobnej sade 58 odletov sa pri rozjazde nevyklopili ani raz. Dotyk a vzlet vyzerá prvé sekundy ako pristátie; len čo dáta ukážu, že lietadlo znova zrýchľuje, panely sa sklopia ešte skôr, než opustí dráhu. A lietadlo, ktoré sa objaví až v polovici dobehu, pretože sme nevideli jeho dosadnutie, dostane spojlery vo chvíli, keď je jasné, že brzdí.
A ATR? Má na každom krídle jediný panel a používa ho iba na riadenie náklonu; na zemi sa ako spojler nevyklápa. Naše ATR ho preto aj po dosadnutí drží dole. Dash 8 naopak zdvíha na každom krídle dva panely zvonka motora. Typ, ktorému sme počet panelov neoverili, nedostane žiadne, namiesto vymyslených. Do 30. septembra malo spojlery 70 typov.
Vrtule, krídlo a ostruhové koleso
Turbovrtuľové lietadlá sú iný svet. Listy vrtule potrebujú bezpečnú vzdialenosť od betónu, preto hornoplošníky ako ATR alebo Dash 8 nosia motory vysoko, pod krídlom, ktoré leží navrchu trupu. Pri Dash 8 je spodok gondoly motora 2,3 metra nad kolesami; pri prúdovom A320neo menej ako štyridsať centimetrov.
ATR, Dash 8, CN-235, C295, An-24, An-26 a An-32 a C-130 majú vrtule, krídlo aj hlavný podvozok tam, kde ich majú skutočné lietadlá. Pri Dash 8 sme polohy zmerali z fotiek s voľnou licenciou. Cessna Caravan nesie vrtuľu v nose, nízko nad zemou, a tá predtým siahala desať centimetrov pod kolesá. Dnes je medzi koncom listu a dráhou 30 centimetrov.
Pilatus Porter, An-2 a Piper Cub patria k starej škole. Namiesto predného kolesa majú vzadu malé ostruhové koleso, takže na zemi sedia na troch bodoch s nosom namiereným do neba, pilot cez neho pri rolovaní nevidí dopredu a kľučkuje zo strany na stranu. Tie naše stoja rovnako, s nosom hore.
Tiene, ktoré idú za slnkom
Tieň lietadla na odbavovacej ploche povie čas lepšie ako hodinky. Na poludnie sa skrýva takmer pod trupom. Ráno a večer, keď je slnko nízko, sa natiahne cez celú plochu: pri slnku sedem stupňov nad obzorom je tieň osemkrát dlhší, ako je lietadlo vysoké, a smerovka A320, vysoká necelých dvanásť metrov, položí cez betón tmavý pás dlhý takmer sto metrov.
V 3D preto každé lietadlo vrhá tieň podľa toho, kde je slnko nad tým letiskom v tej minúte naozaj. Praha, Atlanta aj Dubaj majú v tej istej chvíli každá iné slnko a v São Paule poludňajší tieň mieri na juh, pretože na južnej pologuli stojí poludňajšie slnko na severe. Tiene vrhajú aj vrtule, listy aj točiaci sa kotúč, a rovnako rotor vrtuľníka.
Veľké letisko má však veľa lietadiel. V jednom pohľade na Atlantu ich stojí a roluje 102 a každé by chcelo vrhať tieň svojho detailného modelu, aj keby na obrazovke nebolo väčšie ako necht. Vzdialenejšie lietadlá preto vrhajú tieň zjednodušeného tela; pri A320 má asi desatinu plôšok. Stále je to celé lietadlo s trupom, krídlami, smerovkou a motormi, takže aj pri nízkom slnku je jeho tieň rovnako dlhý a tvarovaný ako ten detailný a oba sa prekrývajú asi z deviatich desatín. Chýba len podvozok a drobné detaily, a na lietadle dlhom pár milimetrov na obrazovke to nikto nespozná. Pri strednej kvalite grafiky ho vrhá 78 zo 102 lietadiel.
Existovala aj ešte lacnejšia skratka: plochý obrys položený na zem. Obrys však nemá smerovku, takže pri nízkom slnku by stratil práve najdlhšiu časť tieňa a tieň A320 by sa scvrkol na tretinu plochy. Priblížte kameru a tieň by sa zrazu strojnásobil. Tú sme nezvolili. Lietadlo, na ktoré kliknete, vždy dostane tieň plného tvaru a zblízka je obraz s novými tieňmi rovnaký ako predtým, do poslednej bodky. A predsa na letisku veľkosti Atlanty berú tiene teraz zhruba polovicu predchádzajúcej grafickej práce, takže 3D beží plynulejšie aj na pomalších zariadeniach.
Pri 36 typoch prúdových lietadiel boli motory až o 65 percent väčšie. Teraz zodpovedajú skutočnému priemeru s presnosťou na päť percent.