Až k obzoru
Innsbruck leží v úzkom údolí rieky Inn so štítmi vyše dvetisíc metrov na oboch stranách a priblíženie sleduje údolie aj s jeho zákrutami. Letecké spoločnosti tam posielajú iba posádky so špeciálnym výcvikom. Letisko v Hongkongu stojí na ostrove, ktorý zarovnali a rozšírili o zem získanú z mora, a hneď za dráhami sa dvíhajú hory Lantau. Ak chcete také letiská ukázať poctivo, pri plote sa zastaviť nemôžete.
Jedno krásne 3D letisko sa dá postaviť ručne. Tisíce nie. Scéna sa preto skladá z otvorených dát: dráhy, rolovacie dráhy, stojiská a budovy z OpenStreetMap, terén celej planéty v dvoch a pol miliónoch dlaždíc. Keď dlaždica nesedí s mapou, svetlá dráhy skončia v mori, takže musí sedieť každá jedna.
Svahy tieni slnko scény, takže Alpy nad Innsbruckom majú svetlú a tmavú stranu presne v hodine, keď sa pozeráte. Krajina sa k obzoru stráca v opare oblohy, namiesto aby končila ostrou hranou. Lietadlá v opare nikdy nemiznú.
Na skutočnom letisku v Dubaji okolo dráh nerastie trávnik. Medzi rolovacími dráhami je piesok a štrk, ako v Dauhe, Rijáde či Phoenixe, a čo je zelené, je zelené preto, že to niekto polieva. Dlho sme však celý svet kreslili ako Prahu: sýtozelená tráva okolo každej dráhy. V Prahe to sedelo. V púšti to vyzeralo ako golfové ihrisko pohodené uprostred Arábie. Začalo sa to jednoduchou otázkou: nemal by mať Dubaj namiesto trávy púšť? Mal.
Samotná mapa vám nepovie, akú farbu má zem medzi rolovacími dráhami. Trávnaté plochy v nej často zakreslené sú, ich farba nie. Každému letisku na svete, všetkým štyridsiatim ôsmim tisícom, sme preto vopred priradili jeho krajinu, z dvoch voľne dostupných vedeckých máp: klimatických pásiem podľa Köppena a Geigera a ESA WorldCover, satelitnej mapy toho, čo pokrýva zem. Prvá povie, či je podnebie okolo letiska suché a či prší v zime, alebo v lete. Druhá povie, koľko holej zeme je nablízku a akej je farby. Zo satelitu berieme iba tieto čísla, nikdy tvar ničoho. Kde čo leží, sa ďalej kreslí z OpenStreetMap, takže sa nič neposunie a nič sa nerozmaže.
Ako púšť vyšlo 2 007 letísk, ako step 6 141. Púšť nie je všade rovnaká: Perzský záliv je béžový, Mohavská púšť okolo Las Vegas sivohnedá, Sonorská púšť pri Phoenixe takmer hnedá. Step, pri Denveri, Salt Lake City alebo Madride, je tmavšia, niečo v nej rastie. Asi 37 000 letísk zostalo presne také, aké boli, medzi nimi Praha, Londýn a São Paulo.
Mysleli sme aj na ročné obdobia. Okolo Stredozemného mora a v Kalifornii je zima zelená a leto suché, takže v Ríme, Aténach či San Franciscu tráva v lete preschne na slamu a v zime sa vráti. V Perthe tiež, len tam leto pripadá na január. Johannesburg a Mexiko vysychajú naopak, v zime, pretože im dážď prichádza v lete. Scéna sa riadi dátumom, ktorý ukazuje, takže prehrajte si januárový deň a San Francisco je zelené. Takto sa s ročnými obdobiami mení okolo 2 750 letísk.
Pár detailov, ktoré by ste možno nečakali. Zavlažovaná tráva, parky a golfové ihriská, o ktorých mapa vie, zostáva sýtozelená aj v púšti, pretože tak to tam vyzerá: zelené ostrovy, ktoré niekto polieva. Piesok je zámerne o odtieň svetlejší ako betón, inak by sa v ňom rolovacie dráhy stratili. Na fotkách je Phoenix tmavší, ako ho kreslíme; tu sme dali prednosť čitateľnému letisku. V noci piesok zmodrie do siva ako všetko ostatné, po daždi sa leskne a keď naň napadne sneh, zbelie rovnako ako tráva. Obe mapy sa smú voľne používať s uvedením autorov a na letiskách, ktorým prefarbili zem, ich nájdete v zozname zdrojov mapy.
Z veže, s kamerou v okne
Riadiaca veža stojí tam, odkiaľ je z kabíny vidieť každú dráhu a rolovaciu dráhu, a na veľkých letiskách majú riadiaci na kúty, kam okná nedovidia, ešte pozemný radar. Ťuknite na „Z veže“ a naša kamera vystúpi do kabíny, do výšky, v ktorej majú riadiaci oči. Veže sa rozpoznajú, nech sú v mape zapísané akokoľvek, a v noci je kabína rozsvietená.
Živé kamery vyberáme ručne a náš server každú z nich sám kontroluje každých dvanásť minút. Tlačidlo sa na letisku objaví, iba ak prenos naozaj bežal za poslednú polhodinu, takže nikdy nevedie na mŕtve video. Kým nestlačíte prehrávanie, z videoslužby sa nenačíta vôbec nič. Kde vieme, kde kamera stojí a kam sa pozerá, môže sa na jej miesto postaviť aj 3D kamera, a rovno hovoríme, že je to odhad polohy.
Video na internete obvykle mešká päť až tridsať sekúnd za skutočnosťou. Scéna svoje lietadlá pozdrží o rovnaký čas a oneskorenie si môžete doladiť po sekunde, kým dosadnutie v prenose a na mape nenastane naraz. Okno s kamerou zostane otvorené, aj keď prechádzate medzi mapou a 3D.
Most k predným dverám
Na skutočnom letisku sa nástupný most smie k lietadlu pohnúť, až keď zhasne červený maják na trupe, znamenie, že motory stoja. Potom sa pripojí k predným ľavým dverám, tým, ktoré cestujúci naozaj používajú. Ten náš sa vysunie, keď lietadlo stojí na stojisku minútu, a zastaví pri tých istých predných ľavých dverách. Nikdy neprejde lietadlom ani susedným mostom: keď nie je miesto, tunel sa skráti, uhne nabok alebo sa nenakreslí vôbec. ATR most nedostane, pretože hlavné dvere má vzadu, a nedostanú ho ani malé lietadlá, vrtuľníky či biznis tryskáče.
JFK aj Atlanta majú v mapových dátach každé vyše 150 mostov. Praha nemá ani jeden a nemajú ich ani Frankfurt, Madrid, Barcelona či Rím. Pri termináli bez zakreslených mostov ich preto odvodíme zo stojísk, na ktorých lietadlá parkujú nosom k budove. Naslepo sme to vyskúšali na dvadsiatich letiskách, kde sú mosty zakreslené: 88 percent odvodených mostov stálo pri stojisku, ktoré most naozaj má.
V noci mosty preberú farby budov okolo a ich sklo svieti ako okná terminálu.
Koridory vo vzduchu
ILS vedie lietadlo k dráhe dvoma neviditeľnými lúčmi: kurzový maják ho drží v osi a zostupový maják, ktorý stojí vedľa dráhy kúsok za jej začiatkom, ho drží na sklone zvyčajne troch stupňov. Za pekného počasia posádky lietajú tie isté čiary aj tak, takže prílety sa zbiehajú do úzkych koridorov.
Nad Heathrow sa polohy, ktoré naša vlastná sieť počula za posledných 24 hodín, zložia do koridorov, ktorými lietadlá naozaj lietajú: dlhé príletové oblúky nad Londýnom, odlety rozbiehajúce sa vejárom na západ. Každý bod koridoru musia niesť aspoň tri rôzne lietadlá, takže sa z neho nedá vyčítať žiadny jednotlivý let.
Zostupová rovina sa kreslí iba tam, kde na mape naozaj stojí anténa ILS, v štandardných troch stupňoch. Praha aj Heathrow ju majú. Na JFK mapa pozná len kurzové majáky, takže vidno iba kurz na zemi, tak aj označený, a na tokijskom letisku Haneda mapa zatiaľ nemá ani jedno, ani druhé.
Nástupný most zastaví pri predných ľavých dverách, tých, ktoré cestujúci naozaj používajú, a ATR ho nedostane, pretože dvere má vzadu.