Kto sedí za sklom

Sklo, cez ktoré vidno

Dopravné lietadlo má okienka malé a vysoko a zo zeme doň nevidíte. Cessna, Robinson alebo King Air sú iné. Sklá majú okolo celej kabíny, a keď také lietadlo roluje popri plote letiska, vidno pilota so slúchadlami, prístrojovú dosku pred ním aj to, kto sedí vzadu.

Na našich modeloch boli sklá dlho len namaľované: tmavé plochy ako na hračke a za nimi nič. Od 21. októbra je to pri dvanástich typoch inak. Sklo je priehľadné a za ním je kabína: prístrojová doska s tienidlom, sedadlá, podlaha, pedále, vo vrtuľníku riadiace páky a zadná priečka. A na sedadlách ľudia.

Priehľadné však neznamená neviditeľné. Skutočné sklo je jemne zafarbené a odráža oblohu, a čím viac sa naň pozeráte zboku, tým viac zrkadlí. To naše tiež. Spredu vidno dovnútra, zboku sa v ňom leskne nebo. A keďže svetlo ide do kabíny len oknami, vnútri je šero, vo veľkej kabíne hlbšie než v bubline Robinsonu, presne ako na fotkách.

Ako blízko sme? Vľavo King Air 350 austrálskeho letectva pri rolovaní v Canberre. Za bočným oknom kokpitu sedí pilot so slúchadlami. Vpravo náš model z rovnakej strany: okrúhle okienka kabíny, okno kokpitu v tvare písmena D a za ním hlava so slúchadlami.

Strážili sme aj to, aby kabína zostala vnútri. Každé sedadlo, doska aj postava sa musí zmestiť do trupu, aj tam, kde sa k prídi zužuje. Čo by bokom trčalo von, zmenšíme, a kde to nestačí, radšej vynecháme. A hrana skla vedie presne tam, kde predtým bolo namaľované okno, takže zvonku lietadlo nezmenilo tvar ani o centimeter.

Kto sedí vpredu

Pilot vrtuľníka sedí takmer vždy na pravom sedadle. Pravou rukou drží cykliku, páku medzi kolenami, ktorú počas letu pustiť nemôže. Ľavú má na kolektíve, ten sa dá na chvíľu pustiť, a touto rukou potom dosiahne na rádio a vypínače uprostred kabíny. V lietadle velí kapitán z ľavého sedadla.

Naše 3D to dodržiava. Cessna, Cirrus, Piper aj King Air majú pilota vľavo, Robinson, Bell aj záchranársky EC145 vpravo. Pilotné sedadlo nezostane prázdne nikdy, nech je zvyšok lietadla akokoľvek prázdny.

Líši sa aj oblečenie. Piloti malých lietadiel, Robinsonu a Bellov 206 a 407 majú slúchadlá. Posádky záchranných vrtuľníkov EC145 a Bell 429 sedia v prilbách a červených kombinézach, ako ich záchranári nosia v mnohých krajinách. Historický P-51 Mustang má pod bublinou prekrytu jediného pilota v prilbe. Cvičný T-6 Texan je tandem: žiak vpredu, inštruktor za ním.

Robinson R44 · Bell 206

Bell 407 · EC145

Bell 429 · Cessna 172

Cirrus SR22 · Piper PA-28

King Air 200 · King Air 350

P-51 Mustang · T-6 Texan

Pri vrtuľníku sa dá aj zboku spoznať, kde pilot sedí. V EC145 sedí posádka v prilbách vpredu aj v kabíne. Bell 407 vezie okrem pilota aj cestujúcich, a keďže pilot sedí vpredu vpravo, z ľavého boku vidno hlavne ich.

Jeden, dvaja, alebo plno

Koľko ľudí je na palube, lietadlo nevysiela. Odpovedač pošle polohu, výšku, rýchlosť a volací znak, ale počet cestujúcich nie. Štvormiestny Robinson letí niekedy len s pilotom, inokedy s celou rodinou.

Tak ho aj kreslíme. Každé lietadlo dostane svoju posádku, od jedného človeka po plnú kabínu, a každý počet je rovnako pravdepodobný. King Air 350 má desať sedadiel, dve v kokpite a osem v kabíne, takže v ňom sedí jeden až desať ľudí. Kto sedí kde, sa žrebuje tiež a pilot je medzi nimi vždy.

Žreb padne raz a platí. Vychádza z adresy, ktorú lietadlo vysiela a ktorú má len ono, nie z hodín ani z hodu kockou vo vašom prehliadači. Keď sa k rovnakému lietadlu vrátite zajtra, o týždeň alebo na inom počítači, sedia v ňom tí istí ľudia na tých istých miestach. Keby sme žrebovali pri každom pohľade znova, cestujúci by preskakovali zo sedadla na sedadlo zakaždým, keď sa pohne kamera.

V King Aire sedia cestujúci pri okrúhlych okienkach po oboch stranách uličky a vpredu za bočným oknom v tvare písmena D obaja piloti.

To isté platí pri ostatných typoch. Cessna alebo Robinson vezú jedného až štyroch ľudí, T-6 jedného alebo dvoch a P-51 má jediné sedadlo, a to je obsadené vždy.

Deň jedného King Airu

Ráno stojí King Air na stojisku pri Termináli 3 v Prahe. Motory stoja, vrtule tiež, kabína je prázdna. Tak vyzerá lietadlo, ktoré cez noc nikam neletelo, a je to aj jediné, čo o ňom v tej chvíli vieme: stojí.

Ako ľudia nastupujú, nikto nevidí, ale spoznáme, kedy už sedia vnútri. Hneď ako sa lietadlo rozbehne po rolovacej dráhe, motory bežia, vrtule sa točia a v kabíne sedí posádka. Pri vzlete, vo vzduchu aj pri pristátí zostávajú na svojich miestach. Keď lietadlo dorazí na stojisko a chvíľu stojí, motory dotočia a kabína sa vyprázdni. A keď ho ťahač začne tlačiť zo stojiska, posádka už sedí vnútri, hoci motory ešte nebežia.

Mysleli sme aj na čakanie pri dráhe. Lietadlo, ktoré pred vzletom minútu stojí na mieste čakania, má motory stále v chode, takže z kabíny nikto nezmizne. Vyprázdni sa až po dlhšom státí.

Na snímkach pod textom je stále to isté lietadlo s tými istými ľuďmi. Ráno odíde zo stojiska a vzlietne z dráhy 24, popoludní sa vracia vo výške vyše troch kilometrov, k večeru dosadne na tú istú dráhu a za súmraku stojí tam, kde deň začal. Prázdne.

Ráno · na stojisku, potom rolovanie

Vzlet · popoludní späť

Večer · pristátie, potom znova stojisko

Večer sa mení aj sklo. Ako sa stmieva, tmavne a namiesto modrej oblohy odráža nočnú, a kabína za ním sa ponorí do tieňa. Tak je to aj v skutočnosti: v noci piloti svetlá v kokpite stlmia, aby videli von.

A ešte jedna vec, ktorú si na prvý pohľad nevšimnete. Priehľadné sklo s kabínou a ľuďmi je pre váš počítač práca navyše. Dostane ho preto len lietadlo, ktoré sledujete alebo vyberiete, a každé, ktoré je na obrazovke dlhé aspoň zhruba tristo pixelov, na notebooku asi pätinu šírky okna. Ostatné majú sklo naďalej namaľované, len svetlejšie než predtým. Na ploche plnej lietadiel tak kabínu dostanú len tie najbližšie a scéna sa kvôli nim nespomalí.

V lietadle sedí pilot vľavo, vo vrtuľníku vpravo. V našom 3D tiež.