Antény na cudzích strechách

Krabička na balkóne

Každé dopravné lietadlo dvakrát za sekundu oznamuje, kde je, ako vysoko a ako rýchlo letí, k tomu svoj volací znak a kód, ktorý patrí iba tomuto stroju. Signálu sa hovorí ADS-B, vysiela sa na 1090 MHz a dopravné lietadlá v Európe aj v USA ho od roku 2020 musia mať. Nie je šifrovaný a na počúvanie nikto nepotrebuje povolenie. Zachytí ho prijímač veľkosti USB kľúča s anténou na balkóne.

Čo počuje, rozhoduje zakrivenie Zeme. Rádiové vlny sa šíria priamo, takže lietadlo v cestovnej výške desať kilometrov je vidieť zhruba na štyristo kilometrov, kým to, ktoré krúži tesne nad letiskom, zmizne za obzorom už po niekoľkých desiatkach. Kopec, panelák alebo komín odkrojí z výhľadu kus, a preto dosah každej stanice nie je kruh, ale nesúmerný tvar.

map.flights preto stojí na ľuďoch, ktorí takú krabičku majú doma a dáta posielajú aj nám. Kto stavia svoju prvú stanicu, nemá poruke monitor ani klávesnicu: nahrá kartu, zapojí krabičku a mobilom naskenuje QR kód. Stanica otvorí vlastnú Wi-Fi, majiteľ na mape ťukne, kde má anténu, a o pár sekúnd vidí, čo prijíma, bez účtu.

Keď niečo nie je v poriadku, stanica to povie sama: slabý zdroj, prijímač, ktorý už obsadil iný program. Profil je verejný bez adresy. Von ide iba hrubá bunka mapy a krajina.

Cez noc

Do začiatku septembra sieť rástla o niekoľko staníc denne. Potom medzi 6. a 7. septembrom počet vyskočil zo 66 na 111.

Dvadsiateho ôsmeho septembra bolo v sieti 170 staníc v 24 krajinách na šiestich kontinentoch. Typická stanica počuje lietadlá do vzdialenosti asi 370 kilometrov, čo je blízko toho, čo dovolí zakrivenie Zeme.

V Spojených štátoch niektoré stanice počúvajú aj druhú frekvenciu. Malé lietadlá, ktoré tam lietajú nízko, môžu posielať polohu na 978 MHz namiesto 1090 a majiteľ, ktorý pridá druhý prijímač, vidí na profile, koľko ich zachytil. Počítame to zvlášť, pretože nula na profile musí znamenať, že sme sa pozreli a žiadne sme nenašli, nie že sme sa vôbec nepozerali.

Viac prijímačov, než ukazuje rebríček

Kto v adsb.im zaškrtne map.flights, začne posielať dáta hneď, a mnohí sa už nikdy nedostanú k registrácii. Tieto prijímače nemajú meno ani profil a do rebríčka sa nedostanú. Večer 28. septembra ich bolo v jednej chvíli pripojených 239, kým registrovaných staníc bolo rovnakým spôsobom v tej istej chvíli pripojených 147.

Mnohé stanice posielajú dáta do viacerých sietí naraz a nám to neprekáža. Dáta patria tomu, kto ich prijíma, a jedna anténa môže pomáhať toľkým mapám, koľkým chce jej majiteľ.

Bežná stanica prispeje niekoľkými stovkami tisíc polôh denne, najrušnejšia takmer deviatimi miliónmi. V bajtoch je to skromné: typicky desiatky megabajtov denne, u najrušnejších staníc v hustom vzdušnom priestore niečo vyše gigabajtu.

Aj anonymný prijímač dostane miesto na mape siete, ak sa podieľa na výpočte polôh mlčiacich lietadiel. Je nakreslený bledšou farbou, len na bunku 25 kilometrov, a nikdy mu nepripisujeme dosah ani skóre, pretože sme ho nikdy nemerali.

Rekord, ktorý nebol

V septembri jedna stanica pri Prahe zrazu dosiahla 822 kilometrov. Nenarástla jej lepšia anténa. Počula lietadlo, ktorému niekto rušil satelitnú navigáciu, a lietadlo vysielalo polohu ďaleko nad Ukrajinou.

Lietadlo sa však prezradilo: dávalo najavo, že tej polohe samo neverí. Odvtedy sa poloha, ktorej neverí ani samo lietadlo, do dosahu stanice nepočíta. Do počtu lietadiel, ktoré stanica počula, sa započíta každá poloha aj naďalej. To, že ho počula, bola pravda; nepravdivá bola len vzdialenosť.

Viac než polovica polôh z našej vlastnej siete prichádza od ľudí, ktorých ani nepoznáme po mene.